Krízový štáb obce a štáby civilnej ochrany obce

Krízový štáb obce - výkonný orgán obce pre riešenie krízových situácií a mimoriadnych situácií

Krízový štáb obce a štáby civilnej ochrany obce

Krízový štáb obce - výkonný orgán obce pre riešenie krízových situácií a mimoriadnych situácií                                  I.

1.           Po vzniku mimoriadnej udalosti - definovať vzniknutý stav v obci a stupeň  ohrozenia životov zdravia a majetku obyvateľstva, životného prostredia   :

a. Prijať a overiť informáciu o vzniku mimoriadnej udalosti, / rozhodujú minúty /

- druh mimoriadnej udalosti, jej rozsah, účinky, predpokladané následky a vývoj

- monitorovanie ohrozeného územia obce a obyvateľstva

- čas a miesto vzniku mimoriadnej udalosti, zdroj a spôsob podania informácie.

b. Analyzovať a posúdiť situáciu po vzniku mimoriadnej udalosti, vykonať  základné opatrenia , informovať príslušné koordinačné  stredisko IZS - linka 112,

• Posúdiť situáciu z hľadiska ohrozenia obyvateľstva a prijatia neodkladných opatrení,
  priorita , život, zdravie , majetok, obyvateľstva  životné prostredie, predmety kultúrnej hodnoty .
• zabezpečiť v prípade potreby okamžité varovanie obyvateľstva , zamestnancov objektov v
  obci , zdravotníckeho zariadenia, pošty, obchodov, vedenia školy, žiakov,
  výchovno-vzdelávacieho zariadenia, zdravotne postihnutého obyvateľstva v obci
• volať linku tiesňového volania 112,  koordinačné stredisko , ihneď alebo po spresnení stavu situácie, vykonaných opatreniach
• zabezpečiť vyrozumenie príslušných orgánov krízového riadenia a organizácií obce a okresu , zvolať členov krízového štábu a komisií , veliteľov  jednotiek  civilnej ochrany  obyvateľstva  v obci , podľa plánu spojenia a krízovej komunikácie obce .
• analyzovať rozsah mimoriadnej udalosti a jej následky na  životy, zdravie osôb, rozsah materiálnych a finančných škôd, celkové narušenie života na postihnutom území, zvlášť prívodov a rozvodov plynu, pitnej vody a elektrickej energie, spojenia
• do príchodu záchranných zložiek IZS, aktivovať a spohotoviť vlastné sily a prostriedky (miestne jednotky CO,  Dobrovoľného HZ), rozhodnúť o nasadení  potrebných síl a prostriedkov na zvládnutie mimoriadnej udalosti

- vydať príkaz starostu obce na uzatvorenie miesta MU , okamžite uzavrieť poriadkovou hliadkou miesto mimoriadnej udalosti

- Informovať OÚ a KS a podľa druhu aj jednotlivé zložky IZS - zabezpečiť prvotné hlásenie.

- Zabezpečiť v súčinnosti s veliteľom zásahu IZS priebežný prieskum miesta mimoriadnej udalosti za účelom :

* spresnenia rozsahu MU, od jej vzniku

* potreby vyhlásenia mimoriadnej situácie / MS/ .

d. určiť hlavné miesto riadenia a záložné miesto riadenia a informovať Krízový štáb obce ( podľa právnych noriem a charakteru MU , prizvať špecialistov, ), prerokovať možnosť prijatia opatrení a vyhlásenia , mimoriadnej situácie podľa konkrétneho ohrozenia životov, zdravia a majetku , obyvateľstva

- podľa potreby a zvláštností , zvolať štáb civilnej ochrany obce, ďalšie zložky  potrebné k riadeniu

- informovať veliteľov odborných jednotiek a zabezpečiť potrebné sily a  prostriedky

- pripraviť na vydanie rozhodnutia alebo príkazy k organizácii a riadeniu záchranných prác (najmä na vykonanie záchranných prác, na uzatvorenie priestoru mimoriadnej udalosti (MU ) ak nebolo vykonané zložkami IZS, na zabezpečenie postihnutého obyvateľstva,        

2. Vyhlásiť mimoriadnu situáciu resp. požiadať o jej vyhlásenie príslušný orgán  (len , ak je to v zmysle Zákona NR SR č. 42/1994 Z. z v znení neskorších predpisov)

II.

Počas mimoriadnej udalosti ( mimoriadnej situácie), postupovať podľa priorít

1. Podľa situácie prehodnotiť a určiť úlohy :

a. Vykonávanie vyslobodzovacích, záchranných prác a činností na poskytovanie neodkladnej zdravotníckej pomoci         

b. na vykonávanie evakuácie obyvateľstva ( krátkodobej, alebo dlhodobej nad 72 hodín

c. Zabezpečovania núdzového zásobovania a ubytovania obyvateľstva

d. Ochrany majetku obce a obyvateľstva

2. Posúdiť návrhy príkazov a pokynov na vykonávanie  záchranných prác

- Rozdeliť konkrétne úlohy členom krízového  štábu  (KŠ)  veliteľom jednotiek COs termínmi splnenia

- Po posúdení členmi krízového štábu, štábu CO, komisie vydať pokyny na prípravu odborných podkladov, na riešenie mimoriadnej udalosti (úloh vyhlásenej mimoriadnej situácie)                 

- Vydať  " PRÍKAZ  NA  VYKONANIE  ZÁCHRANNÝCH PRÁC  "  / Príkaz na ZP / "

- Vydať pokyny na predkladanie správ a hlásení

- Určiť svojho zástupcu a spôsob spojenia, určiť stálu službu k zabezpečeniu prijímania a odosielania správ. Určiť hovorcu pre informovanie verejnosti a médií aby nedochádzalo  k skresľovaniu stavu a šíreniu poplašných správ                 

- Určiť členov odbornej jednotky s vedúcim s odbornou spôsobilosťou na riešenie sociálnych otázok a vzniknutých problémov obyvateľstva a jednotlivcov odkázaných na pomoc   iných.

 - spolupracovať s príslušnými okresnými úradmi (napr. s odborom KR - - výjazdová skupina), odbormi životného prostredia OU

- Zabezpečiť informačný tok na okresný  úrad (podľa vyhlášky Ministerstva    vnútra Slovenskej republiky č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému CO.       

Príkaz na vykonanie záchranných prác obsahuje ( Vydáva funkcionár ( štatutár ), zodpovedný za daný stupeň riadenia - starosta  obce v obci, prednosta OU v okrese )

1. Stručná charakteristika vzniknutej mimoriadnej udalosti, jej následky a predpokladaný vývoj      

2. Hlavné úlohy pri záchranných prácach,  eliminácii následkov mimoriadnej udalosti.

3. Úlohy síl a použitie prostriedkov určených na vykonanie záchranných, prác
so spôsobom zabezpečenia ich súčinnosti v konkrétnej situácii , s určením poradia a postupu prác v čase a priestore plnenia spoločných úloh. Určenie konkrétnej zodpovednosti a termínov plnenia jednotlivých úloh.                            

4. Termíny splnenia hlavných úloh a podávania informácií

5. Spôsob materiálno - technického zabezpečenia, finančného zabezpečenia  záchranných, prác

6. Spôsob spojenia a odovzdávania správ, hlásení a informácií

7. Určenie a). riadiaceho funkcionára, b). hovorcu KŠ obce a c). miesta riadenia

III.

Po mimoriadnej
udalosti ( odvolaní mimoriadnej situácie )

Odvolať mimoriadnu situáciu ( ak bola vyhlásená ), ak pominuli dôvody jej vyhlásenia

1. Ukončenie prác na území postihnutom mimoriadnou udalosťou a odvolanie síl a prostriedkov po vykonaní záchranných prác),

2. Určiť komisiu, ktorá vypracuje riešenia :

- odškodnenie úrazov,  - jednorazového mimoriadneho odškodnenia,  - náhrady vecných škôd, - ocenenia mimoriadnej odvahy a obetavosti

3. finančného vysporiadania nákladov za nasadené sily a prostriedky na likvidáciu následkov mimoriadnej udalosti . ( Po ukončení záchranných prác uplatniť si náhradu výdavkov v súvislosti s vykonanými záchrannými prácami podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu a Smernice Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. KMCO-191-33/CO-2008 zo dňa 3.júna 2008 na príslušnom
okresnom úrade, v prípade povodňových záchranných prác podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 251/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd.)

4. evidencie a uloženia dokumentácie spracovanej počas riešenia následkov mimoriadnej udalosti         

5. Výberu dokumentácie pre uloženie do archívu

6. Zabezpečenie prehliadky zdravotného stavu osôb, ktoré sa podieľali na likvidácii následkov MU      

7. Zabezpečenie ošetrenia použitého materiálu a techniky a špeciálnych prístrojov

8. Spracovanie záverečnej správy o organizácii ,riadení a vykonávaní ZP , fotografií , video dokumentácie a navrhnutie preventívnych návrhov a opatrení

Krízové stavy

Krízové situácie / krízové stavy. / Podmienky vyhlásenia núdzového, výnimočného či vojnového stavu upravuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Pri všetkých stavoch platia rôzne podmienky na ich vyhlásenie aj rôzne možnosti obmedzenia základných práv a slobôd.

Výnimočný či vojnový stav vyhlasuje prezident na návrh vlády. Núdzový stav môže vyhlásiť aj vláda. Vojnu zas môže vyhlásiť hlava štátu na návrh Národnej rady SR. Vojnový stav sa môže vyhlásiť len za podmienky, že krajine bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo napadnutie cudzou mocou, a platí pre celé územie Slovenska. Výnimočný a núdzový stav platí len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území.
Podmienkou na vyhlásenie výnimočného stavu je, že bezprostredne hrozia teroristický útok, rozsiahle pouličné nepokoje s útokmi na orgány verejnej moci a podobne alebo k nim už došlo. Dôvodom môže byť aj iné hromadné násilné protiprávne konanie, ktoré podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ale "len ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov"

Núdzový stav môže vyhlásiť vláda, ak hrozí ohrozenie života a zdravia osôb alebo k nemu došlo, a to aj pri pandémii, ale aj v prípade možného ohrozenia životného prostredia alebo značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.
V súvislosti s trvaním núdzového a výnimočného stavu zákon hovorí, že ho možno vyhlásiť "v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas". Výnimočný stav môže byť najdlhšie vyhlásený na 60 dní, možno ho predĺžiť najviac o 30 dní, a to v prípade nových okolností, ktoré súvisia s dôvodmi jeho vyhlásenia. Núdzový stav v zmysle zákona môže trvať najdlhšie 90 dní, o jeho predĺžení zákon nehovorí

V oboch prípadoch, teda počas núdzového i výnimočného stavu, možno "v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území".
Pri oboch napríklad možno obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou, pri výnimočnom stave dokonca núteným pobytom v obydlí. Oba stavy umožňujú uloženie pracovných povinností napríklad na zabezpečenie dopravy, udržiavanie komunikácií, výrobu či distribúciu energií, ako aj na výkon zdravotnej starostlivosti či udržiavanie verejného poriadku

Obmedziť sa môže počas ich trvania aj doručovanie pošty či používanie vozidiel na súkromné účely. Môže sa vyhlásiť zákaz vychádzania v určenom čase a obmedziť právo zhromažďovať sa na verejnosti. Vydať sa môže i zákaz uplatňovania práva na štrajk. V zmysle zákona sa umožňuje aj obmedzenie práva slobodne rozširovať informácie. Pri výnimočnom stave možno obsah tlače podriadiť aj zavedením cenzúry.
Pri vojnovom stave zas možno uložiť pracovnú povinnosť okrem iného aj pre potreby armády. Umožňuje napríklad aj obmedzenie listového tajomstva, cenzúru v obsahu médií, zákaz štrajkov či zhromažďovania sa v spolkoch, pohybu mimo obce. Umožňuje aj nariadenie viacerých povinností, ako napríklad zatemňovanie obydlí či nosenie ochranných masiek

Krízová situácia  je obdobie mimo času vojny a vojnového stavu, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení stanovených podmienok vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav, mimoriadnu situáciu.

(Zákon č.387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov)

Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.

Mimoriadnou udalosťou sa v našich podmienkach rozumie živelná pohroma, technologická havária, teroristický útok alebo kumulácia ich účinkov - katastrofa. (Zákon č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov)

Najčastejšími mimoriadnymi udalosťami, ktoré každoročne postihujú Slovenskú republiku, sú povodne, veterné smršte a snehové kalamity. Menej častými sú technologické havárie sprevádzané výbuchmi a rozsiahlejšie požiare.

Pojem krízový stav sa sícev súčasných platných právnych normách nevyskytuje, avšak jeho vysvetlenie podáva dokument "Terminologický slovník krízového riadenia a zásady jeho používania", schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 523 zo 6. júla 2005. Definícia znie:

"Právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru a rozsahu (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav). Je spojený so zlyhaním všeobecne platných postupov, nástrojov a mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania zásad krízového riadenia vrátane dočasného obmedzenia základných práv a slobôd".

Pojem "krízového stavu" teda, na rozdiel od "krízovej situácie" počíta aj s časom vojny a vojnového stavu

Úlohy obcí počas krízovej situácie sa riadia podľa

Krízového plánu obce/mesta

Krízový plán obce/mesta  (návrh )

Krízovým plánom sa rozumie súhrn krízových opatrení a postupov k riešeniu krízovej situácie.

Kvalitný proces plánovania na úrovni obcí, miest závisí od pochopenia jeho obsahu, cieľov a východísk, špecifík analýzy územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí, rizík a cieľov ochrany obyvateľstva. Vypracovanie (krízového) plánu ochrany obyvateľstva posudzujeme v dvoch rovinách:

• vonkajšie - plošné ohrozenia územia s potenciálnymi vnútornými ohrozovateľmi na konkrétnom území, s ich posúdenými a vypracovanými rizikami (vlastnými havarijnými plánmi) a vyhodnotenými zdrojmi ohrozenia, taktiež aj podľa vnútorných rizík ohrozenia na území, použitie východísk z analýzy územia kraja z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,
• vnútorné - vnútorný plán ochrany subjektov s vlastnými havarijnými plánmi a charakteristikami územia obcí, miest a organizácií na konkrétnom území. V tejto súvislosti tak isto berieme do úvahy tzv. cezhraničné ohrozenie z okolitých štátov. Ide tu o plánovanie vzájomnej pomoci pri rozsiahlych prírodných katastrofách a technologických haváriách.

Štruktúra a obsah krízového plánu obce/mesta

(1) Dokumentácia krízového štábu,

(2) Plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje úlohy, opatrenia a postupy na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti a vypracúva sa v štruktúre a obsahu nasledovne

a) Výpis z analýzy územia okresu z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí pre potrebu obce/mesta, (Zoznam zdrojov  ohrozenia na území obce)

b) plán

1. evakuácie obyvateľstva vecí zvierat , predmetov  kultúrnej  hodnoty )

2. ukrytia obyvateľstva,

3. materiálno-technického zabezpečenia jednotiek civilnej ochrany,

4. prípravy na civilnú ochranu,

c) dokumentáciu

1. riadenia záchranných prác pre jednotlivé mimoriadne udalosti a koordinácie síl a prostriedkov využiteľných počas mimoriadnej udalosti s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby na riadenie záchranných prác,

2. opatrení varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb,

3. protiradiačných opatrení,

4. protichemických opatrení vrátane opatrení na zvládnutie možných scenárov závažnej priemyselnej havárie uvedených v bezpečnostnej správe a vzhľadom na možný domino efekt, ako aj opatrenia havarijnej pripravenosti,

5. protibiologických opatrení,

6. núdzového zásobovania a núdzového ubytovania.

(3) Povodňový plán, ktorý tvorí povodňový plán záchranných prác. Súčasťou povodňového plánu záchranných prác obce sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorých stavby, objekty alebo zariadenia na území obce môžu byť postihnuté povodňou a sú vypracúvané na základe všeobecne záväzného nariadenia obce,

(4) Dokumentácia opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva na území ohrozenom prielomovou vlnou pri vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe (týka sa oba obcí v ohrozenom priestore),

(5) Výpisy z havarijných plánov objektov, ktoré svojou činnosťou môžu ohroziť obyvateľstvo obce.

Legislatíva:

• zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 129/ 2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ponúkame vhodnú publikáciu pre starostov obce a členov krízových štábov

Ako pomôcť obyvateľstvu v prípade ohrozenia mimoriadnou udalosťou a počas vyhlásenia mimoriadnej situácie

sú v nej uvedené konkrétne postupy podľa jednotlivých typov ohrozenia

lubomir.betus491@gmail.com

0908 083 164. 0902 440 682    

Váš text začín