Uvádzame nasledovné metodické materiály

a.) Odporučené postupy zo skúseností obcí a miest starostov obcí po vzniku mimoriadnych udalostí 

b.) v prípade vzniku ohrození - svahovým zosuvom,

c.) postupy obce v prípade mimoriadnych udalostí a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie v metodickom materiály ZCO V

 " Ako pomôcť obyvateľstvu pri mimoriadnych udalostiach "

s konkrétnymi odporúčaniami k jednotlivým typom ohrozenia  

d) plán ochrany obyvateľstva obce pred ohrozením mimoriadnymi udalosťami  

• Postupy po vzniku mimoriadnej udalosti ( živelná pohroma, havária, únik nebezpečnej látky, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa , /snehová kalamita, povodeň , veterná smršť, zosuv svahu a svahové deformácie,/ režimové opatrenia k uvedeným ohrozeniam  )  a vyhlásení mimoriadnej situácie ,  sú k dispozícii cez kontakt - lubomir.betus491@gmail.com
  

RIEŠENIE ÚLOH ZÁKLADNÝCH ÚLOH 
A OPATRENÍ OCHRANY OBYVATEĽSTVA OBCE, PRED ÚČINKAMI MIMORIADNYCH UDALOSTÍ ,

POČAS VYHLÁSENIA MIMORIADNEJ SITUÁCIE A VZNIKU KRÍZOVEJ SITUÁCIE

Postup a činnosť starostu obce a  orgánov krízového riadenia obce pri vzniku mimoriadnej udalosti.

• I.

• 1. Po vzniku mimoriadnej udalosti - definovať vzniknutý stav v obci a stupeň  ohrozenia     životov    zdravia a majetku obyvateľstva   :

• a. Prijať a overiť informáciu o vzniku mimoriadnej udalosti, / rozhodujú minúty /

• - druh mimoriadnej udalosti, jej rozsah, účinky, predpokladané následky a vývoj

• - monitorovanie

• - čas a miesto vzniku mimoriadnej udalosti, zdroj a spôsob podania informácie.

• b. Analyzovať a posúdiť situáciu po vzniku mimoriadnej udalosti, vykonať     základné opatrenia , linka 112,

• 
  

• Posúdiť situáciu z hľadiska ohrozenia obyvateľstva a prijatia neodkladných opatrení, priorita , život, zdravie , majetok, životné prostredie, predmety kultúrnej hodnoty .

• zabezpečiť v prípade potreby okamžité varovanie obyvateľstva , zamestnancov objektov v obci , zdravotníckeho zariadenia, pošty, obchodov, vedenia školy, žiakov,
  výchovno-vzdelávacieho zariadenia, zdravotne postihnutého obyvateľstva v obci

• volať linku tiesňového volania 112,  koordinačné stredisko , ihneď alebo po spresnení stavu situácie, vykonaných opatreniach

• zabezpečiť vyrozumenie príslušných orgánov krízového riadenia a organizácií obce a okresu , zvolať členov krízového štábu a komisií v obci podľa plánu spojenia a krízovej komunikácie obce .

• analyzovať rozsah mimoriadnej udalosti a jej následky na  životy, zdravie osôb, rozsah materiálnych a finančných škôd, celkové narušenie života na postihnutom území, zvlášť prívodov a rozvodov plynu, pitnej vody a elektrickej energie, spojenia

• do príchodu záchranných zložiek IZS, aktivovať a spohotoviť vlastné sily ( jednotky civilnej ochrany obce ( požiarnu, záchrannú, poriadkovú, zdravotnícku, pre núdzové ubytovanie a zásobovanie, čaty - elektrikárov, plynárov, vodárov , spojárov)  a prostriedky obce techniku, dopravu, (miestne jednotky Dobrovoľného HZ), rozhodnúť
  o nasadení potrebných síl a prostriedkov na zvládnutie mimoriadnej udalosti

1. vydať príkaz starostu obce na uzatvorenie miesta MU , okamžite uzavrieť poriadkovou  hliadkou miesto mimoriadnej udalosti

2. Informovať OÚ a KS a podľa druhu aj jednotlivé zložky IZS - zabezpečiť prvotné hlásenie.

3. Zabezpečiť v súčinnosti s veliteľom zásahu IZS priebežný prieskum a pozorovani miesta  mimoriadnej udalosti za účelom :

4. spresnenia rozsahu MU, od jej vzniku

5. potreby vyhlásenia mimoriadnej situácie / MS/ .

d. určiť hlavné miesto riadenia a záložné miesto riadenia

• Informovať Krízový štáb obce ( podľa právnych noriem a charakteru MU , prizvať špecialistov, ), prerokovať možnosť prijatia opatrení a vyhlásenia , mimoriadnej situácie podľa konkrétneho ohrozenia životov, zdravia a majetku , obyvateľstva

• podľa potreby a zvláštností , zvolať štáb civilnej ochrany obce, ďalšie zložky potrebné k riadeniu

• informovať veliteľov odborných jednotiek a zabezpečiť potrebné sily  prostriedky, podľa situácie informovať susedné obce prostredníctvom koordinačného strediska tiesňového volania 112

• pripraviť na vydanie rozhodnutia , alebo príkazy k organizácii a riadení záchranných prác (najmä na vykonanie záchranných prác, na uzatvorenie  priestoru MU ak nebolo vykonané
  zložkami IZS, na zabezpečenie postihnutého a ohrozovaného obyvateľstva ,

2. Vyhlásiť mimoriadnu situáciu resp. požiadať o jej vyhlásenie príslušný orgán
(len , ak je to v zmysle Zákona NR SR č. 42/1994 Z. z v znení neskorších predpisov)

II.

Počas mimoriadnej udalosti ( mimoriadnej situácie),
postupovať podľa priorít

1. Podľa situácie prehodnotiť a určiť úlohy :

a. Vykonávanie vyslobodzovacích, záchranných prác a poskytovanie neodkladnej zdravotníckej pomoci

b. na vykonávanie evakuácie obyvateľstva ( v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie )

c. Zabezpečovania núdzového zásobovania   a ubytovania obyvateľstva

d. Ochrany majetku obce a obyvateľstva

2. Posúdiť návrhy príkazov a pokynov na vykonávanie  záchranných prác

• Rozdeliť konkrétne úlohy členom KŠ s termínmi splnenia

• Po posúdení členmi krízového štábu, štábu CO, komisie vydať pokyny na prípravu odborných podkladov, na riešenie mimoriadnej udalosti (úloh  vyhlásenej mimoriadnej situácie)

• Vydať  " Príkaz na vykonanie záchranných prác "  / Príkaz na ZP / " osnova príkazu sa nachádza v dokumentácii civilnej ochrany starostu obce

• Vydať pokyny na predkladanie správ a hlásení

• Určiť svojho zástupcu a spôsob spojenia, určiť stálu službu k zabezpečeniu prijímania a odosielania správ. Určiť hovorcu pre informovanie verejnosti a médií

• Určiť členov odbornej jednotky s vedúcim s odbornou spôsobilosťou na riešenie sociálnych otázok a vzniknutých problémov obyvateľstva a jednotlivcov odkázaných na pomoc
  iných.

• Spolupracovať s príslušnými okresnými úradmi (napr. s odborom KR -  výjazdová skupina), odbormi životného prostredia OU

• Zabezpečiť informačný tok na okresný  úrad (podľa vyhlášky Ministerstva    vnútra Slovenskej republiky č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného   systému civilnej ochrany v obci  

Príkaz na vykonanie záchranných prác obsahuje (Vydáva funkcionár ( štatutár ), zodpovedný za daný stupeň riadenia )

1. Stručná charakteristika vzniknutej mimoriadnej udalosti, jej následky a predpokladaný vývoj

2. Hlavné úlohy pri záchranných prácach,  eliminácii následkov mimoriadnej udalosti

3. Úlohy síl a použitie prostriedkov určených na vykonanie záchranných, prác so spôsobom zabezpečenia ich súčinnosti v konkrétnej situácii , s určením poradia a postupu prác v čase a priestore plnenia spoločných úloh. Určenie konkrétnej zodpovednosti a termínov plnenia
   jednotlivých úloh.        

4. Termíny splnenia hlavných úloh a podávania informácií

5. Spôsob materiálno - technického zabezpečenia, finančného zabezpečenia záchranných, prác

6. Spôsob spojenia a odovzdávania správ, hlásení a informácií

7. Určenie a. riadiaceho funkcionára, b. hovorcu KŠ obce a c. miesta riadenia

III.

Po mimoriadnej
udalosti ( odvolaní mimoriadnej situácie )

Odvolať mimoriadnu situáciu ( ak bola vyhlásená ), ak pominuli dôvody jej vyhlásenia

1. Ukončenie prác na území postihnutom mimoriadnou udalosťou a odvolanie síl a prostriedkov po vykonaní záchranných prác),

2. Určiť komisiu, ktorá vypracuje riešenia :

- odškodnenie úrazov

- jednorazového mimoriadneho odškodnenia

- náhrady vecných škôd

- ocenenia mimoriadnej odvahy a obetavosti

3. finančného vysporiadania nákladov za nasadené sily a prostriedky na likvidáciu následkov mimoriadnej udalosti . ( Po ukončení záchranných prác uplatniť si náhradu výdavkov v súvislosti s vykonanými záchrannými prácami podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu a Smernice Ministerstva vnútra SR  č. KMCO-191-33/CO-2008 zo dňa 3.júna 2008 na príslušnom okresnom úrade, v prípade povodňových záchranných prác podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 251/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, - životné prostredie ,  povodňové záchranné práce a povodňových škôd - odbor krízového riadenia OU .)

4. evidencie a uloženia dokumentácie spracovanej počas riešenia následkov  mimoriadnej udalosti

5. Výberu dokumentácie pre uloženie do archívu

6. Zabezpečenie prehliadky zdravotného stavu osôb, ktoré sa podieľali na likvidácii následkov MU 

7. Zabezpečenie ošetrenia použitého materiálu a techniky a špeciálnych prístrojov

8. Spracovanie záverečnej správy o organizácii ,riadení a vykonávaní ZP  navrhnutie preventívnych návrhov a opatrení

Charakteristika, podmienky , príčiny vzniku mimoriadnych udalostí - svahových
deformácií , riešenie ich následkov.

Postup obce po mimoriadnej udalosti, svahové zosuvy a deformácie

PONÚKAME SKÚSENOSTI PRE STAROSTOV OBCÍ

Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom zákonom 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov je chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie " Skúsenosti a poznatky z uskutočnených seminárov " Ochrana obyvateľstva pred účinkami mimoriadnych udalostí spôsobených aktívnymi svahovými zosuvmi a deformáciami. Skúsenosti získané zo seminárov   organizovanými Sekciou krízového riadenia MV SR a Sekciou geológie a prírodných zdrojov MŽP v šiestich krajoch SR  v rokoch 2017 v roku 2018, , prispeli k odbornej príprave štátnych zamestnancov , zamestnancov samosprávy ,miest a obcí v oblasti krízového riadenia .

Semináre za účasti Generálnej riaditeľky Jánovej Vlasty RNDr. ,PhD., odborov krízového riadenia OU , KR H a ZZ, PZ SR , odborných inštitúcií , ŠGU Dionýza Štúra ,GeokonzultuKošice, Fakulty bezpečnostného inžinierstva  Žilinskej univerzity , SAV a ich odborných pracovísk v Banskej Bystrici, Žiliny , Geotrendu Žilina mali koncepčný , metodický a inštruktážny charakter.

Aktívna účasť  odborov krízového riadenia okresných úradov H a ZZ, oddelení ochrany životného prostredia OU v sídle kraja , útvarov krízového riadenia VUC krajov prispela k ich vyššej odbornej úrovni. Odborné prezentácie potvrdili naše predpoklady : " .....aby sa predchádzalo ohrozeniu životov zdravia , finančným škodám na majetku jednotlivca či spoločnosti, prípadne až nenahraditeľným stratám, je nevyhnutná realizácia právnych noriem programov , prijatých harmonogramov  a preventívnych opatrení , koordinácia a spolupráca jednotlivých rezortov .

Vládou Slovenskej republiky v dokumentoch ...." na ochranu územia
Slovenskej republiky, bolo prijatých niekoľko úloh a opatrení , ako napríklad v opatreniach pred povodňami , sa uvádza ... " zabezpečiť prehodnotenie svahových deformácií geologicky najzraniteľnejších území flyšového pásma a podľa výsledkov stanoviť harmonogram preventívnych opatrení na ochranu všetkých druhov stavieb", .... MŽP SR bol spracovaný a prijatý program k zosuvným rizikám prevencie a manažmentu zosuvných rizík ( 2014 - 2020 )

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Schválená smernica ustanovuje spoločný rámec na hodnotenie a manažment povodňových rizík, ktorého cieľom je znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, jednotlivé územné celky krajov a okresov, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Transpozíciou smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky je zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorý NR SR schválila 02.12.2009 a nadobudol účinnosť 01.02.2010 v znení neskorších predpisov . Vyhláška MV SR č.443 /2007 , ktorou sa mení vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany, usmerňuje činnosť obcí pri ochrane obyvateľstva. Vo Vyhláške MŽP SR č. 159/2014 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, záchranné práce a povodňových škôd v znení neskorších predpisov , sú odporúčané postupy na zabezpečenie činnosti obce pri ohrození alebo vzniku mimoriadnej udalosti v súvislosti
so vznikom svahových deformácií z roku 2011.

Tieto právne normy , programy predpisy a smernice majú cieľ : zabezpečiť komplexné a systematické riešenie problematiky ohrozenia obyvateľstva mimoriadnymi udalosťami ako sú svahové pohyby a zosuvné riziká na území Slovenskej republiky s dôrazom na
najohrozenejšie oblasti , riadiť systém záchranných prác a preventívnych opatrení. Cieľom je zameranie na zníženie potenciálnych ohrození pre život, zdravie a majetok obyvateľstva .

Z programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík na roky (2014 - 2020)

Tieto dôležité dokumenty spolu s Atlasom máp stability svahov Slovenskej republiky SGU Dionýza , Štúra, si musia starostovia obcí osvojiť - je nevyhnutné ich preštudovanie s hľadiska konkrétnych podmienok v obci , v súčinnosti s odbormi KR , odbormi starostlivosti o životné prostredie OU . Zvládnutie programu a rozpracovanie opatrení na vlastné podmienky je jedným z dôležitých predpokladov pre spracovanie analýzy územia v tejto oblasti ochrany .

Najvýznamnejší z prejavov exogénnych geodynamických procesov nielen u nás, ale v celej strednej Európe, predstavujú svahové deformácie. Na základe " Atlasu máp stability svahov Slovenskej republiky " ( je k dispozícii na internete )  sa na Slovensku nachádza cca 21 192 ( bez nedávno analyzovaných v rokoch 2016-2017 ) , svahových deformácií. Porušujú územie s rozlohou 257,5 tis. ha, čo predstavuje 5,25 % rozlohy Slovenska.
Najväčšie zastúpenie v rámci svahových deformácií majú zosuvy, ktorých bolo k
roku 2006 zaregistrovaných 19 104 a ktoré predstavujú celkovo 90,2 % všetkých registrovaných svahových deformácií. Svahové deformácie ohrozujú 98,8 km diaľnic a ciest I.
triedy, 571 km ciest II. a III. triedy, 62 km železníc, 11 km nadzemných vedení, 3,5 km ropovodov, 101 km plynovodov, 291 km vodovodov a takmer 30 000 pozemných stavieb.

Hlavnými prírodnými príčinami
svahových deformácií sú klimatické faktory v kombinácii s eróznou činnosťou
vodných tokov, vývermi podzemných vôd a vztlakovými účinkami podzemných
vôd. Z antropogénnych príčin ¹* ( ¹* Na základe výskumu zosuvov na Slovensku bolo zistené,
až 90% všetkých zosuvov, ktoré vznikli v obývaných územiach za posledných
30 - rokov a ktoré vyvolali najväčšie škody, bolo buď úplne alebo čiastočne vyvolaných zásahom človeka do citlivého stabilitného režimu starých zosuvov.

Osobitne nebezpečné sú antropogénne zásahy, ktoré vyvolávajú zmeny režimu podzemnej
vody. Zosuvy vplývajú najmä na: poľnohospodársku pôdu a lesy, urbanizáciu, komunikačné stavby, vodohospodárske stavby.)  sú to najmä nevhodné podkopanie alebo priťaženie svahu, poddolovanie a nekontrolované odvádzanie povrchových a splaškových vôd.

Účelom Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík na obdobie rokov 2014 - 2020 je
zabezpečiť komplexné a systematické riešenie problematiky svahových pohybov a
zosuvných rizík na území Slovenskej republiky s dôrazom na najohrozenejšie oblastí. Program určuje rámcové ciele a opatrenia na zlepšenie prevencie a manažmentu zosuvných rizík, na postupné znižovanie zosuvných rizík, najmä znižovanie ohrozenia životov obyvateľov a zabránenie vzniku škôd na majetku obyvateľov v postihnutých oblastiach do roku 2020.

Program predstavuje strategický plánovací dokument pre oblasť prevencie a manažmentu zosuvných rizík. Určil a naďalej určuje rámcové úlohy, ktorých účelom je eliminovať negatívne vplyvy zosuvného rizika na životy, zdravie a majetok obyvateľov a na životné prostredie, a tým prispieť k lepšej kvalite života a ochrane obyvateľstva a životného prostredia.

Kľúčovým cieľom programu do roku 2020 je stanovené : " Znížiť zosuvné riziká na životy ľudí, majetok a životné prostredie a zamedziť degradáciu prírodného prostredia, ekosystémov a ich služieb " . Nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie kľúčového cieľa do roku 2020 je integrácia navrhnutých opatrení do príslušných sektorových politík, najmä pre oblasť geológie, územného plánovania a výstavby, dopravy, pôdohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva a energetickej infraštruktúry. Pre dosiahnutie kľúčového cieľa je nevyhnutné zlepšiť prevenciu a manažment zosuvných rizík.

Svahové deformácie na Slovensku zaberajú cca 5,25 % z celkovej rozlohy územia a predstavujú tak fenomén, ktorý významnou mierou ovplyvňuje stav a efektívne využívanie územia. Pôsobí ako neustála hrozba tam, kde sú umiestnené stavebné objekty v prostredí svahových deformácií bez adekvátnych opatrení a opakovane spôsobuje škody na pozemných, líniových a iných stavbách, podzemných a nadzemných inžinierskych sieťach, ako aj poľnohospodárskych a lesných pôdach. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) na Slovensku mapuje niekoľko lokalít, v ktorých je riziko zosuvu svahu najvýraznejšie. V roku 2017 monitoroval ústav až 42 problematických lokalít so
svahovými deformáciami.

Zosuvné riziko v niektorých regiónoch Slovenska v súčasnosti narastá aj v dôsledku intenzívnejšieho smerovania stavebnej činnosti z rovinných a mierne uklonených území do svahovitých a viac exponovaných oblasti. Tento trend je zrejmý najmä v obciach hornatých oblastí Slovenska. Spôsobuje ho nedostatok vhodných stavebných pozemkov v rovinných územiach, ale často aj cielené umiestnenie stavieb na svahy. V dôsledku Havarijné zosuvy na území Slovenska, ktoré vznikajú najmä po živelných pohromách následkom  mimoriadnych zrážok, havarijnými zosuvmi, ktoré ohrozujú životy, zdravie a majetok ľudí, devastujú poľnohospodársku a lesnú pôdu, ničia ľudské diela a poškodzujú životné prostredie.

Orgány samosprávy postihnutých obcí a orgány miestnej štátnej správy v niektorých územiach porušených rozsiahlymi zosuvmi vyhlásili mimoriadnu situáciu, ktorá vyžadovala zabezpečenie okamžitých protihavarijných opatrení na riešenie zosuvov a následne inžinierskogeologické prieskumy a sanačné opatrenia.

Vzhľadom k tomu, že obce nie sú schopné zvládnuť následky týchto mimoriadnych udalostí vlastnými silami a prostriedkami, žiadajú prostredníctvom  orgánov štátnej správy o pomoc vládu Slovenskej republiky.
Opodstatnenosť požiadaviek na finančnú a materiálnu pomoc preverujú pracovníci
Odborov krízového riadenia, odborov starostlivosti o životné prostredie príslušných Okresných úradov, sekcia krízového riadenia MV SR a sekcia geológie a prírodných zdrojov MŽP SR. Najmä analýza povodňových mimoriadnych udalostí za posledné roky potvrdila, že nepriaznivé účinky záplav sa prejavujú nielen priamymi škodami na majetku, na cestnej a železničnej sieti a dokonca aj stratami na životoch, ale aj znehodnotením prírodného prostredia svahovými deformáciami. Tieto ako sprievodný jav povodní ohrozujú ľudské diela, kvalitu poľnohospodárskej pôdy, devastujú lesné porasty.

Územie flyšového pásma v SR sa vyznačuje vzhľadom na svoju geologicko-tektonickú stavbu, hydrogeologické pomery a geomorfologický vývoj mimoriadne rozsiahlym výskytom svahových deformácií. Mnohé svahy sa nachádzajú trvalo na hranici nestability a k vzniku, resp. reaktivizácii svahových pohybov stačí niekedy minimálny impulz. Takýmto impulzom bývajú najčastejšie extrémne atmosferické zrážky, bočná a hĺbková erózia, povodne, alebo už spomenuté antropogénne zásahy do prostredia. Príklady činnosti človeka : nevhodné zaťaženie svahu stavbami, povrchovou ťažbou, priehradami, umiestnením meliorácie, odlesňovaním atď

1. Podmienky vzniku svahových deformácií

Geologické podmienky majú pre vznik a vývoj svahových deformácií najväčší význam a vplyv . Na sledovanom území sú dané prítomnosťou vhodných geologických štruktúr pre vznik mimoriadnych udalostí. Poznatky odborníkov potvrdzujú, že žiadny svah z dlhodobého hľadiska nie je stabilný. Vyvíjajú sa na nich často nebezpečné zosuvy . Pri pohybe predmetov po svahu sa hovorí o tzv. svahových pohyboch, ktoré významnou mierou môžu meniť tvár krajiny. Svah je forma nakloneného terénu, ktorý sa vyskytuje okolo vyvýšených miest. Svah môže mať rôzne náklony v závislosti na jeho príkrosti.

a) Vhodnou štruktúrou pre vznik svahových deformácií na zhodnocovanom území sú svahové depresie, ( zníženina výškou menšou ako je jej okolie . ), ktorých podklad podliehal zvetrávaniu, príp. bol tektonicky predisponovaný a následne priťažený svahovými akumuláciami. Pritom styčná plocha proti podkladu je uklonená smerom po svahu, čo predurčuje vznik šmykových plôch a zón, pozdĺž ktorých dochádza k pohybu sedimentov s oslabenými pevnostnými charakteristikami. Preto časť územia vytvára vhodné podmienky pre vznik svahových deformácií.

b) Rozšírenou podpovrchovou štruktúrou pre vznik svahových deformácií, najmä blokových
pohybov a tiež zosuvov, je na území štruktúra dvoch horninových komplexov s rozdielnymi pevnostnými charakteristikami. Vrchné pieskovcové, zlepencové, resp. vápencové súvrstvie (bradlové pásmo) má vysokú šmykovú pevnosť, je neplastické, schopné udržať strmé až kolmé sklony svahov. Podložné  súvrstvie je plastické, stlačiteľné, objemovo nestále, s nízkou šmykovou pevnosťou, so schopnosťou udržať iba mierne sklony. Ak v tejto horninovej štruktúre hĺbková erózia postúpi do plastického komplexu, dochádza k vytláčaniu plastického podložia smerom do doliny.

              Obr. Dočasné zabránenie následkom zosuvu a aktívny zosuv

c) Vhodnou štruktúrou, na ktorú je viazaný pomerne značný počet zosuvov, najmä frontálnych, sú spodné časti svahov pozdĺž väčších bočných prítokov, kde sú bočnou eróziou tokov uložené na mäkkom flyšovom podklade. Kontakt medzi nimi, rozloženou vrchnou zónou podložných hornín je sprevádzaný častými pramennými líniami * a zamokreninami. Pri pomerne strmom sklone svahov, znížených pevnostných charakteristikách rozložených hornín, zvýšených šmykových napätiach, ako odozvy na narastanie vztlakov, často dochádza k reaktivizácii potenciálnych zosuvov, rozširovaniu týchto porúch smerom do svahu. (*pramenná línia ako vývery ...  spoločného pôvodu usporiadané na línii podmienenej tektonicky )

d) Pomerne veľké množstvo svahových deformácií sa koncentruje v rozšírených záveroch priečnych dolín. Litologická hranica (*littológia - sa zaoberá najmä tým, v akých podmienkach a akými fyzikálno-chemickými mechanizmami sa tieto horniny formovali ) medzi pieskovcovým a ílovcovo-pieskovcovým súvrstvím, jej sklon, podrezávanie svahov hĺbkovou a bočnou eróziou priečnych potokov a zrážkové anomálie tam vytvárajú vhodné podmienky pre ich vznik. Pri pôsobení akéhokoľvek zosuvného faktora sú depresie veľmi náchylné na zosúvanie.

e) Vznik svahových deformácií podmieňuje aj vhodná kombinácia vrstevných plôch. Dielčie polohy pritom vykazujú rozdielne pevnostno-deformačné vlastnosti, rôzne hodnoty vztlaku podzemných vôd, ako aj samotnú priepustnosť. Často tieto polohy vytvárajú šošovky, čím sa zvyšuje heterogenita zosuvného delúviaa následne rôzne stupne stability v rámci zosuvného telesa.

2. Charakteristika svahových deformácií

Na území je veľmi častý, miestami až prevládajúci výskyt zložených, viacgeneračných svahových deformácií v rozvinutom štádiu vývoja, s viacerými šmykovými plochami. Vyčlenené územie je porušené prevažne potenciálnymi (ich počet cca 2546), menej aktívnymi (ich počet cca 260) a stabilizovanými (ich počet cca 153) svahovými deformáciami. Celková plochaohrozeného územia je cca 1104 km2.

Morfológia (morfológia - učenie o tvare, forme ) územia postihnutého týmito svahovými deformáciami je veľmi členitá, miestami s akumulačnými valmi až zastretá, v závislosti od aktivity deformácie, s ktorou následne súvisí aj jej ohraničenie voči okolitému terénu. Výrazné ohraničenie svahových deformácií je spravidla v mieste odtrhovej hrany, ktorá má rôzny tvar, výšku, sklon a miestami stupňovitý charakter. Proces svahovej modelácie je periodický, čoho dôsledkom je častá existencia viacerých odlučných hrán s vertikálnym poklesom, vekovo siahajúcim až do súčasnosti.  Aktivizácia v spodných častiach svahov je viazaná na hĺbkovú a bočnú eróziu svahov priľahlými tokmi. Porušené územie je často zamokrené s výskytom prameňov, miestami s tvorbou bezodtokových depresií.

3. Príčiny vzniku svahových deformácií

Všeobecne môžeme konštatovať, že najčastejšími príčinami vzniku svahových deformácií vo flyšových a flyšoidných súvrstviach sú:

 - strata pevnosti ílovcov, resp. slieňovcov na území tvorenom ílovcovým a ílovcovo-pieskovcovým súvrstvím v zóne zvetrávania pri formovaní svahu,

-  zvýšenie vztlakových účinkov podzemnej vody, ktoré je viazané pri veľmi nízkom percente výparu na dlhodobé zrážky v jesenných a jarných mesiacoch, pri topení snehu, zvlášť na nepremrznutej pôde a na extrémne zrážkové anomálie počas letných mesiacov,

• uvoľňovanie napätia v pieskovcovom súvrství vznikom ťahových trhlín a stupňovitých poklesov,
• podrezávanie bočných svahov tvorených prevažne ílovcovým, resp. slieňovcovým súvrstvím priľahlými tokmi,
• zmena klimatických podmienok - napríklad extrémne zrážky,
• nevhodné a nekvalifikované antropogénne zásahy.

Posledné dva faktory sú v súčasnosti najčastejšími príčinami vzniku svahových deformácií, najmä typu zosúvania.

4. Charakteristika územia z hľadiska povodňovej aktivity

Nepriaznivé dôsledky vplyvu postupných klimatických zmien, hlavne intenzívnejších atmosferických zrážok a ich nárastu v letných obdobiach, sú v našich podmienkach badateľné častejšími regionálnymi a lokálnymi povodňami , vznikom a aktivizáciou svahových pohybov a silnou eróziou. Zvýšené a intenzívnejšie zrážky pri celkovo menších zalesnených plochách a narušených lesoch spôsobujú výrazne zvýšený povrchový odtok zrážkových vôd, ktoré nemajú dostatok času na infiltráciu, a tak sa výrazne zvyšujú povodňové prietoky (na jar a v lete) povrchových vodných tokov.

Na základe zistených svahových zosuvov v obci a predbežných výsledkov pozorovania
odporúčame starostom obcí :

a)     na území postihnutom svahovými deformáciami ohrozujúcimi budovy, cestné a iné
komunikácie požiadať prostredníctvom OU kompetentné orgány vykonať podrobný
inžinierskogeologický prieskum s návrhom sanácie a monitorovacích prác;

b)    územie s koncentráciou eróznych rýh vlastníkom pozemkov odporučiť zatrávniť, resp. zalesniť, a tým zabrániť postupnému znehodnocovaniu územia, ktoré môže vyústiť pri zrážkových anomáliách až k vzniku svahových deformácií na danom území;

c)     odporučiť MŽP SR aby v súčinnosti so štátnymi orgánmi (vodohospodárske, lesnícke,
atď.)

d)    vyčleniť, miesta a priestory v ohrozených, resp. v podmienečne ohrozených územiach:

• nezaistené nárazové brehy vodných tokov,
• zúžené úseky vodných tokov,
• plôch s potrebou zalesnenia a pod., a následne na území v blízkosti tokov a potokov,

  Pozdĺž ktorých sú skoncentrované sídelné aglomerácie malého až veľkého rozsahu,upravovať a ohradzovať vodné toky a potoky, prípadne vybudovať nové retenčné  objemy;

e)     informovať dotknuté obyvateľstvo o možných rizikách vyplývajúcich z vplyvu
zrážkových extrémov na územie;

f)     upozorniť kompetentné orgány na :

dobudovanie staníc na merania zrážok monitorovacej siete v najviac ohrozených oblastiach a zaistenie sledovania denného stavu - v úzkej spolupráci s predpovednou službou SHMÚ; tak , aby pozorovanie vodných stavov a prietokov bolo súčasťou ochrannej povodňovej
služby;

g)    preventívnu osvetu v najohrozenejších územiach,

Odporúčaná činnosť starostu obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti

V samospráve prebieha výkonný proces s opatreniami , zameraný na zisťovanie, zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti, vykonania záchranných prác, ako aj verifikačná a vyhodnocovacia činnosť.

Činnosť predsedu krízového štábu obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti.

Prijatie a zaznamenanie informácie  o vzniku mimoriadnej udalosti od občanov, právnických osôb , fyzických osôb  jednotlivých zložiek IZS , OU ( odboru   KR, H a ZZ,) je jedna z rozhodujúcich etáp krízovej komunikácie, od ktorej závisí objektivita a obsah prijímaných rozhodnutí. Ide o overenie informácie o mimoriadnej udalosti jej času a miesta vzniku druh, rozsah a účinky ,zdroj a spôsob podania informácie. Nasleduje posúdenie situácie z hľadiska ohrozenia obyvateľstva a prijatia neodkladných opatrení. Týmto opatrením je Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb.  Starosta obce informuje koordinačné
stredisko IZS - 112, tzv. prvotné hlásenie, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia
OU , informácia od obecného úradu . Aktivuje vlastné sily a prostriedky (napr. miestne
jednotky civilnej ochrany).

Zabezpečuje priebežný monitoring miesta mimoriadnej udalosti za účelom:

• spresnenia rozsahu mimoriadnej udalosti
• Určenia najkritickejších miest pre zásah síl a prostriedkov
• Potreby vyžiadania zložiek IZS, prípadne ozbrojených síl SR
• Usmernenia veliteľa zásahu
• Potreby vyhlásenia mimoriadnej situácie

Zvolať krízový štáb obce a určiť riadenia s cieľom:

1. Prerokovať možnosť vyhlásenia mimoriadnej situácie, prípadne evakuácie obyvateľstva a vydať príkazy k organizácii a riadeniu záchranných prác, uzatvorenie priestoru mimoriadnej
   udalosti, zabezpečenie postihnutého obyvateľstva
2. Organizovať a riadiť záchranné práce v spolupráci s veliteľmi zložiek IZS a veliteľom zásahu a predkladať pravidelné informácie na OÚ každý deň k 6,00 hod do 7,00 hod a k 18,00 hod do 19,00 hod. K plneniu úloh sú vydávané príkazy .

Príkaz na vykonanie záchranných prác obsahuje:

a) stručnú charakteristiku hroziacej alebo vzniknutej mimoriadnej udalosti, jej následky a
predpokladaný vývoj,

b) hlavné úlohy pri záchranných prácach po vzniku mimoriadnej udalosti, určenie poradia prác a postupu činností, vymedzenie časového a priestorového plnenia hlavných úloh,

c) úlohy subjektov podieľajúcich sa na záchranných prácach,

d) úlohy na materiálne, technické a finančné zabezpečenie záchranných prác,

e) spôsob spojenia a odovzdávania informácií,

f) určenie miesta, odkiaľ sa riadia záchranné práce.

* Ukončenie prác na území postihnutom mimoriadnou udalosťou a odvolanie síl a prostriedkov po vykonaní záchranných prác

* Spolupracovať s OÚ - odbor krízového riadenia, OÚ a zabezpečiť informačný tok na okresný úrad v zmysle Vyhlášky MV SR č. 388/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov o podrobnostiach na zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému CO

* Po ukončení záchranných prác uplatniť si náhradu výdavkov v súvislosti s vykonanými záchrannými prácami v zmysle Vyhlášky MV SR č. 599/2006 Z. z. v znení (v znení č. 225/2007 Z. z., 446/2007 Z. z., 8/2012 Z. z.) a Vyhlášky č. 159/2014 Z. z. MŽP SR, o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd

Pri svahových deformáciách a zosuvoch podľa intenzity prejavov a dôsledkov vzniknutej svahovej deformácie povaha udalosti môže mať dvojaký charakter

a) svahová deformácia má charakter mimoriadnej udalosti, pri ktorej je potrebné vykonať
nevyhnutné opatrenie na ochranu života, zdravia, majetku a životného prostredia,

a) svahová deformácia ja aktívna (alebo podozrenie na jej aktivitu je veľmi aktuálne), pričom jej intenzita a rozsah nepredpokladá vznik mimoriadnej udalosti ohrozujúcej život, zdravie, majetok a životné prostredie.

Ktoré orgány krízového riadenia v prípade mimoriadnej udalosti v súvislosti so vznikom svahových deformácií majú svoje kompetencie pri zabezpečovaní úloh ? Sú to :

Rozsah kompetencií, koordinácia činností a odporúčané postupy pre starostu obce

(1) V prípade vzniku mimoriadnej udalosti v dôsledku vzniku svahovej deformácie starosta obce v primeranom rozsahu podľa závažnosti celkovej situácie

a) oznamuje vznik mimoriadnej udalosti príslušnému okresnému úradu, zároveň informuje odbor KR, odbor starostlivosti o životné prostredie ,

b) zvoláva krízový štáb obce, v prípade potreby evakuačnú komisiu,

c) monitoruje ohrozené územie z hľadiska ohrozenia života, zdravia a majetku
obyvateľstva ,

d) informuje obyvateľstvo  obce o vzniku mimoriadnej udalosti,

e) vyhlasuje mimoriadnu situáciu a v prípade potreby vyhlasuje evakuáciu,

f) zabezpečuje sily a prostriedky a v závislosti od rozsahu mimoriadnej udalosti žiada o poskytnutie pomoci na vykonanie záchranných prác obvodný úrad alebo záchranné zložky integrovaného záchranného systému,

g) riadi záchranné práce, ktoré zameriava najmä na

• zabezpečenie miesta alebo priestoru ohrozenia tak, aby sa zabránilo vstupu nezúčastnených osôb
• záchranu postihnutých osôb a v prípade potreby poskytovanie prvej pomoci,
• vykonávanie opatrení na zníženie rizika a na obmedzenie rozsahu mimoriadnej udalosti,
• organizovanie pohybu nezúčastnených osôb a dopravných prostriedkov takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k ich ohrozeniu,
• vykonávanie evakuácie obyvateľov z ohrozeného resp. mimoriadnou udalosťou postihnutého územia,
• poskytovanie núdzového ubytovania a núdzového zásobovania.

h) zabezpečuje vypracovanie odborného inžinierskogeologického posudku svahovej deformácie geológom zo štátneho geologického ústavu, alebo geológom podľa vlastného výberu (postup výberu a požiadavky odborného inžinierskogeologického posudku sú
v prílohe č. 1) a poskytuje požadované informácie pri ich odbornej obhliadke,

i) zabezpečuje okamžité opatrenia na zamedzenie, resp. zmiernenie negatívnych následkov
zosuvu, ktoré navrhne geológ,

j) vydáva príkazy na vykonanie záchranných prác,

k) podáva súhrnné hlásenia o stave a priebehu záchranných prác na príslušný
okresný úrad,

l) odvoláva mimoriadnu situáciu ak pominuli dôvody, na ktoré bola vyhlásená,

m) vyčísľuje náklady vynaložené na záchranné práce a postupuje ich okresnému úradu na
ich verifikáciu,

n) ohlasuje vznik svahovej deformácie na sekciu geológie a prírodných zdrojov
ministerstva životného prostredia

o) požiada ministerstvo životného prostredia o zabezpečenie vykonania inžinierskogeologického prieskumu, monitorovania geologických faktorov životného prostredia a sanácie geologického prostredia podľa § 36 ods. 1 písm. y) geologického zákona,

p) posúdi možnosť vyhlásenia stavebnej uzávery podľa stavebného zákona na porušenom území do doby vykonania sanácie geologického prostredia,

q) v prípade rozhodnutia o stavebnej uzávere vydá zákaz vykonávania akýchkoľvek stavebných a zemných prác na porušenom území

Uplatnenie náhrad v súvislosti so záchrannými prácami

Podmienkou uplatnenia náhrad - výdavkov je vyhlásenie mimoriadnej situácie
a skutočnosť , že vznikli v priamej súvislosti v vykonávaním opatrení na znižovanie rizík ohrozenia , alebo činností nevyhnutných na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov
mimoriadnej udalosti . Sú to také výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s mimoriadnou udalosťou nad rámec prác vykonávaných subjektmi , ktoré sú na tento účel zriadené a zabezpečujú tieto činnosti v rámci svojich rozpočtov. Aj tie výdavky ktoré boli spojené s plnením úloh , ktoré boli uložené obcou ( príkazom ), na zvládnutie úloh MU. Výšku výdavkov určuje subjekt, ktorý vykonal záchranné práce. Kto sa na základe rozhodnutia podieľal na ZP, vyhotovuje po ich ukončení súpis vykonaných prác, vecného plnenia. Výdavky súvisiace so záchrannými prácami, uhrádza obec zo svojho rozpočtu , potom žiada o ich refundáciu. Overenie vykonáva okresný úrad .Po predložení MV SR, tento spracuje materiál do Vlády SR. Po uvoľnení finančných prostriedkov sú tieto distribuované na obce. SAV SAV *

Literatúra :

Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o CO obyvateľstva v znení neskorších predpisov

1. Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme
2. Zákon č. NR SR 7/ 2009 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov,
3. Vyhláška MV SR č. 328/2012 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie v znení neskorších predpisov,
4. Vyhláška MV SR č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v znení neskorších predpisov,
5. Vyhláška MV SR  č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov,
6. Vyhláška MV SR in č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov
7. Vyhláška MV SR č. 599/2006 ustanovuje podrobnosti o výdavkoch na CO obyvateľstva,
   ktoré sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly MV SR v znení neskorších predpisov
8. Fendeková Miriam , Prof. RNDr , CSc. Nové trendy v geovedách , KEGA č. 088UK-4/2013, Katedra fyzickej geografie a geoekológie, Klub učiteľov geovied, UK v Bratislave,
   Prírodovedecká fakulta, odborná skupina pri Slovenskej geologickej spoločnosti pri SAV

PONÚKAME SKÚSENOSTI PRE STAROSTOV OBCÍ

C. Odporúčané postupy po vzniku mimoriadnej udalosti ( živelná pohroma, havária, únik nebezpečnej látky, snehová kalamita, povodeň , veterná smršť, zosuv svahu a svahové deformácie ),

a vyhlásení mimoriadnej situácie sú k dispozícii aj cez kontakt - lubomir.betus491@gmail.com

Ako postupovať pri ohrození obce ?

Odporúčané postupy po vzniku mimoriadnej udalosti ( živelná pohroma, havária, únik nebezpečnej látky, ohrozenie verejného zdravia,  snehová kalamita, povodeň , veterná smršť,

Živelné pohromy 

Postup pri povodni

1.   PREVZATIE SPRÁVY ( INFORMÁCIE ) O HROZBE VZNIKU MIMORIADNEJ UDALOSTI - POVODEŇ

Prevziať správu o hrozbe vzniku mimoriadnej udalosti
VÝSTRAHA 3. stupňa STAROSTA ALEBO POVERENNÝ ZÁSTUPCA                               

VYROZUMENIE,  ( Záchranných zložiek )  V OBCI ,

Varovanie obyvateľstva prostriedkami varovania signálom "OHROZENIE VODOU" (stály tón sirény v dĺžke 6-ich minút). (ak nie funkčná, použiť v obci iný prostriedok varovania) Z :  starosta,

( poverený člen KRÍZOVÉHO ŠTÁBU / KŠ /

Odvysielať prostredníctvom obecného rozhlasu pripravenú informáciu pre obyvateľstvo -
Pripravený informačný dokument, vyhláška , s doplnením podľa konkrétnej situácie

            starosta, alebo poverený člen KŠ                           

Vyrozumenie osád a samôt (príp. rekreačných miest) podľa stanoveného prehľadu - Dôležité kontakty poverení členovia KŠ kontaktné osoby

Vyrozumenie školských zariadení, objektov a organizácii v katastrálnom území obce podľa osobitných prehľadov - Dôležité kontakty poverení členovia KŠ kontaktné osoby             

3. ZVOLANIE KRÍZOVÉHO ŠTÁBU / ZABEZPEČENIE PRACOVISKA
KÍZOVÉHO ŠTÁBU, činnosť ....- vykoná..../zabezpečí.... súčinnosť...../           

3/1 Podľa rozhodnutia starostu obce zvolať krízový štáb obce, prípadne aj vybraných členov, odborníkov  k posúdeniu situácie Aktivácia KŠO  - Z :   starosta a poverený člen KŠ                        

3/2 Zhodnotiť situáciu a rozdeliť úlohy starosta, štatutár

3/3 Spracovať záznam zo zasadnutia krízového štábu obce,  Z : poverený člen KŠ  .   Doplniť na vlastné podmienky - odporúčanie - .                                                        

4.  VYKONANIE NEVYHNUTNÝCH OPATRENÍ

• Vykonať opatrenia k zamedzeniu vzniku paniky a prejavom nedisciplinovanosti starosta,
  poverené osoby, z poriadkovej hliadky obce, polícia
• V prípade potreby poskytovať obyvateľom doplnkové informácie a pokyny starosta, obsluha
  rozhlasového zariadenia
• Upozorniť o nebezpečenstve povodne obce smerom po prúde vodného toku starosta susediace obce
• Zriadiť a vykonávať na svojom území hliadkovú službu (pri III. stupni PA) starosta hliadková služba

5. RIADENIE POVODŇOVÝCH ZÁCHRANNÝCH PRÁC

• Vyhlásiť II. a III. stupeň povodňovej aktivity -  zodpovedný:  starosta obce
• O vyhlásení III. stupňa PA  informovať súčinnostné orgány Z   -   starosta a  poverený člen KŠ , súčinnosť okresný úrad, HaZZ, (KS IZS),   
• Predložiť zoznam, rozsah a špecifikáciu škôd okresnému úradu a odboru životného prostredia OU

• Vyžadovať od fyzických osôb osobné úkony na plnenie úloh pri ochrane pred povodňami -   starosta + fyzické, osoby
• Ukladať právnickým osobám a fyzickým osobám povinnosti poskytovať vecné plnenia na zvládnutie úloh počas povodňovej situácie
• starosta fyzické osoby právnické osoby
• Vypracúvať a okresnému úradu predkladať priebežné správy o povodňovej situácii so stavom k 18.00 hod. a k 06.00 hod. starosta okresný úrad

    6.  OSTATNÉ OPATRENIA

• Vyhlásiť " MIMORIADNU SITUÁCIU" dokumentácia " Plánu ochrany obyvateľstva obce v oblasti protipovodňových opatrení , Z :   starosta,+ poverení členovia KŠ vedúci organizácii
• O vyhlásení MS v obci informovať Okresný úrad a Koordinačné stredisko IZS (KS , IZS), Zodpovedný : starosta obce + poverený člen KŠ  ,   zamestnanec v služobnej pohotovosti
• Odvysielať prostredníctvom rozhlasu (inak) pripravenú informáciu pre obyvateľstvo odporúčanie - návrh - postup - starosta, dokumentácia " Plánu ochrany obyvateľstva obce v oblasti protipovodňových opatrení  
•                                           Vyhlásiť prostredníctvom miestneho rozhlasu :
• EVAKUÁCIU a o jej vyhlásený bezodkladne informovať okresný úrad odporúčanie - návrh - postup -  starosta, obsluha rozhlasu okresný úrad § 15 ods. 1 písm. g) Zákona 42/1994
• Organizovať presun evakuovaných do miest ubytovania poverené osoby
• Zabezpečiť pomoc imobilným osobám, školským, sociálnym a zdravotníckym zariadeniam poverené osoby vedúci  školských ., soc. a zdrav. zariadení Poskytnúť evakuovaným núdzové ubytovanie a núdzové stravovanie starosta, poverení členovia KŠO vedúci organizácii § 5 ods. 4 zákona č.369/1990 Zb.
• Viesť prehľad o samovoľnej evakuácii - Z:   určení členovia štábu
• Zabezpečovať zber a vyhodnocovanie informácii o postupu Z   starosta, + určení členovia KŠO
• Vypracovať a okresnému úradu predložiť hlásenie o ukončení evakuácie Z :   starosta okresný úrad

Predkladať okresnému úradu pravidelné hlásenia o "Stave a priebehu záchranných prác" so stavom k 18.00 hod. a k 06.00 hod. odporúčanie - návrh - postup -  Vyhláška MV SR č.388/2006

Po skončení záchranných prác odvolať: MIMORIADNU SITUÁCIU. odporúčanie - návrh - postup -  zodpovedný starosta + poverený člen KŠO ,   okresný úrad

  7. NÁSLEDNÉ OPATRENIA

• Podľa vývoja povodňovej situácie odvolať II. stupeňpovodňovej aktivity , zodpovedný  starosta
• O odvolaní II. stupňa Povodňovej aktivity  informovať súčinnostné orgány,  
• Organizovať obnovu povodňou narušených funkcií zasiahnutého územia, napríklad zabezpečenie vysušovačov, pomoc zložiek dobrovoľných hasičov, atď,   zodpovedný starosta, poverení členovia KŠ
• S prevádzkovateľmi sietí (voda, plyn, elektrina), na území obce vykonať kontrolu funkčnosti zariadení, prípadne upozorniť na poruchy týchto zariadení ,   zodpovedný starosta, poverení členovia KŠ prevádzkovatelia sietí
• Vyhodnotiť povodňové škody na majetku obce a na majetku osôb, ktoré vznikli v katastrálnom území obce,  zodpovedný starosta, poverení členovia KŠ okresný úrad
• Vypracovať súhrnnú správu o priebehu povodní a ichnásledkoch a vykonaných opatreniach. Správu predložiť okresnému úradu. zodpovedný starosta, poverení členovia KŠ

•  Overiť výdavky na povodňové záchranné práce právnických afyzických osôb - podnikateľov, ktoré im vznikli na príkaz obce,   zodpovedný starosta, poverení členovia KŠ právnické a fyzické osoby - podnikatelia

• Predložiť okresnému úradu súhrnné výdavky na povodňové záchranné práce, ktoré vznikli obci starosta okresný úrad Vyhláška MŽP č.251/2010 , zodpovedný starosta + poverení členovia KŠO  ,
• Predložiť zoznam, rozsah a špecifikáciu škôd Okresnému úradu , zodpovedný starosta,

Ako postupovať pri úniku nebezpečnej látky

1.      Únik nebezpečnej látky - postup pri plnení úloh a opatrení ochrany obyvateľstva

Prevziať správu ( informáciu ) o hrozbe vzniku mimoriadnej udalosti v dôsledku úniku nebezpečnej látky . Zodpovedný : starosta obce . Správa prevzatá od občanov, od prepravcu, od polície, atď...

Informovať Koordinačné stredisko tiesňového volania - Integrovaného záchranného systému 112

Úloha : Overiť pravdivosť informácie, zistiť ďalšie podrobnosti

2.     VAROVANIE OBYVATEĽSTAV A VYROZUMENIE OSOB , VYROZUMENIE DAĽŠÍCH SUBJEKTOV

-         Varovanie obyvateľstva prostriedkami varovania signálom "VŠEOBECNÉ OHROZENIE" (kolísavý tón sirény v dĺžke 2-och minút , alebo použiť iný prostriedok varovania).

Zodpovedný : starosta obce , alebo poverený člen KŠ , (starosta obce a poverený člen Krízového štábu alebo štábu civilnej ochrany obce pre potrebu územia )

-         Odvysielať prostredníctvom obecného rozhlasu pripravenú informáciu pre
obyvateľstvo . Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce č starosta
obce a poverený člen Krízového štábu, alebo štábu civilnej ochrany obce pre potrebu územia spresniť informáciu v prípade ohrozenia obyvateľstva únikom nebezpečnej látky
s odporúčaniami, postupmi a spôsobom okamžitej ochrany pred ohrozením.

Zodpovedný: starosta obce a poverený člen Krízového štábu alebo štábu
civilnej ochrany obce pre potrebu územia

-         Vyrozumenie osád a samôt (príp. rekreačných miest) podľa stanoveného prehľadu -  ( Dôležité kontakty, miesto, poverení členovia KŠ, kontaktné osoby).

-         Spresnenie vyrozumenia , podľa množstva úniku a meteorologickej situácie , Zodpovedný starosta obce s veliteľom zásahu .

-         Vyrozumenie školských zariadení, objektov a organizácii v katastrálnom území obce podľa osobitných prehľadov - ( Dôležité kontakty, miesto zodpovední:  poverení členovia KŠ ,kontaktné osoby )

-         Spresniť chemické - fyzikálne vlastnosti látky, charakteristiku a spôsob ochrany

-         Dokumentácia plánu ochrany a mobilná aplikácia NL CHARAKTERISTIKY NEBEZPEČNÝCH LÁTOK, zodpovedný starosta, poverený člen KŠ,OR, H a Z Z. V prípade nákazy podľa pokynov a včítane epidemiologickej situácie na území.

V závislosti na druhu nebezpečnej látky meteorologickej situácie prijať zodpovedajúce režimové opatrenia pre obyvateľstvo a záchranné zložky obce . (včítane karantény).  Zodpovedný: starosta obce s veliteľom zásahu .

REŽIMOVÉ OPATRENIA,

Zodpovedný : starosta, poverený člen KŠ,OR H a Z Z, Rýchla zdravotnícka pomoc (RZ

-         O režimových opatreniach podrobne informovať obyvateľstvo prostredníctvom miestneho rozhlasu. Zodpovedný starosta obce s veliteľom zásahu .

Odporúčanie - návrh informácie ,
zodpovedný starosta, Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce Režimové
opatrenia pre nebezpečné látky zodpovedný poverený člen KŠ .Doplniť na vlastné podmienky
podľa analýzy územia

3. ZVOLANIE KRÍZOVÉHO ŠTÁBU / ZABEZPEČENIE PRACOVISKA KÍZOVÉHO ŠTÁBU. Podľa podmienok - hlavného alebo záložného ( náhradného )

Podľa rozhodnutia starostu obce zvolať krízový štáb obce, príp. vybraných členov k posúdeniu situácie - aktivácia Krízový štáb obce a štáb civilnej ochrany obyvateľstva pre potrebu územia obce . Zhodnotiť situáciu a rozdeliť úlohy.

Zodpovedný : starosta obce , + poverený člen KŠ, (poverený štatutár ) , zároveň Spracovať záznam zo zasadnutia krízového štábu obce. Z : poverený člen KŠ

4. VYKONAŤ NEVYHNUTNÉ OPATRENIA

Vykonať opatrenia k zamedzeniu vzniku paniky a prejavom nedisciplinovanosti ,
zodpovedný starosta + poverené osoby +polícia SR a poriadkové jednotky CO v obci

V prípade potreby poskytovať obyvateľom doplnkové informácie a pokyny. Zodpovední starosta, +obsluha rozhlasu. Doplniť podľa miestnych podmienok

5. OSTATNÉ (PODĽA ZÁVAŽNOSTI SITUÁCIE) - MIMORIADNA SITUÁCIA, EVAKUÁCIA, NÚDZOVÉ UBYTOVANIE

Na základe situácie a v súlade s odporučením Krízového štábu vyhlásiť: MIMORIADNU SITUÁCIU (včítane karantény, podľa podmienok epidemiologickej situácie ) Zodpovedný : starosta, súčinnosť - poverení členovia KŠ ,vedúci organizácii

O vyhlásení mimoriadnej situácie neodkladne informovať okresný úrad ............ a Koordinačné stredisko tiesňového volania IZS, odporúčanie - návrh .Starosta obce , poverený člen KŠ,
zamestnanec, v služobnej pohotovosti, číslo spojenia

Vydať "Príkaz na vykonanie záchranných prác." ( odporúčanie - návrh - starosta , členovia KŠ, § 2 ods. 4 , Vyhláška MV SR5 č. 523/2006 )

Vydať "Príkaz na uvedenie síl a prostriedkov do pohotovosti." odporúčanie - návrh -
dokumentácia Plánu ochrany obce , zodpovedný: starosta obce , členovia Krízového štábu Vyhláška MV SR č. 523/2006, § 2 ods.3 vyhlášky

Vydať "Príkaz na vytvorenie podmienok na prežitie ohrozeného alebo postihnutého
obyvateľstva." odporúčanie - návrh - starosta členovia KŠ § 2 ods. 3 Vyhláška MV SR č. 523/2006

Vydať "Príkaz na osobné úkony." ( odporúčanie - návrh - starosta, členovia KŠ ) , § 23, Zákona NR SR č.42/1994, Z. z. v znení neskorších predpisov

Vydať "Príkaz na vecné plnenie." odporúčanie - návrh -  Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce , odporúčanie - návrh - postup - starosta, členovia KŠ § 21 zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov

Spolupracovať s veliteľom zásahu a riadiť záchranné práce podľa pokynov . Zodpovedný : starosta obce a veliteľ zásahu

Odvysielať prostredníctvom rozhlasu pripravenú informáciu zo spresnením a doplnkami pre
obyvateľstvo s doplnením podľa situácie  - odporúčanie - návrh - postup -
zodpovedný : starosta, + poverený člen KŠO, Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce

Organizovať peší presun evakuovaných po určených trasách , do miest ubytovania kolmo na smer vetra, s improvizovanými prostriedkami individuálnej ochrany, Z.  poverené osoby

Organizovať ukrytie obyvateľstva, poverené osoba , členovia DPo, jednotky CO pre potrebu územia obce . Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce

Zabezpečiť pomoc imobilným osobám, školským, sociálnym a zdravotníckym zariadeniam , zodpovedné poverené osoby + vedúci školských , sociálnych a zdravotníckych zariadení

Poskytnúť evakuovaným núdzové ubytovanie a núdzové stravovanie, Z:   starosta,
poverení členovia KŠ Zodpovední : vedúci organizácii § 5 ods. 4, zákona NR SR  č. 369/1990 Zb. Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce

Vypracovať a okresnému úradu predložiť hlásenie o ukončení evakuácie , s doplnením podľa situácie. Zodpovední : starosta, + poverené osoby a okresný úrad

Organizovať hygienickú očistu osôb, zvierat budov a dekontamináciu dopravných prostriedkov Zodpovední : starosta, určení členovia KŠ, OR H a Z Z + DHZ

Predkladať okresnému úradu pravidelné hlásenia o "Stave a priebehu záchranných prác" so stavom k 18.00 hod. a k 06.00 hod. Zodpovedný : starosta ,§ 6 ods. 1, Vyhláška MV SR MV č. 388/2006, Doplniť na vlastné podmienky - odporúčanie - návrh - postup                                           

5. NÁSLEDNÉ OPATRENIA

Vydať "Príkaz na skončenie prác na ohrozenom území alebo na území postihnutom mimoriadnou udalosťou." ( odporúčanie - návrh - postup - s doplnením podľa situácie ) Zodpovedný :starosta,
členovia KŠ, velitelia jednotiek CO pre potrebu územia .

Vydať "Príkaz na odvolanie subjektov podieľajúcich sa na záchranných prácach." ( odporúčanie -
návrh - Zodpovedný : starosta, členovia Krízového štábu

Po skončení záchranných prác odvolať: MIMORIADNU SITUÁCIU. ( včítane karantény) ,O jej odvolaní bezodkladne informovať okresný úrad ( odporúčanie - návrh - postup - starosta + poverený člen KŠ, okresný úrad ), Doplniť na vlastné podmienky - odporúčanie - návrh - postup -   
POZNÁMKA
Pri postupe využiť dokumentáciu Plánu ochrany obyvateľstva obce, textovú, tabuľkovú a grafickú časť spolu zo závermi analýzy územia okresu.

Postup pri plnení úloh a opatrení ochrany obyvateľstva v čase snehovej kalamity

Postup pri plnení úloh a opatrení ochrany obyvateľstva v čase snehovej kalamity

1. PREVZATIE SPRÁVY O HROZBE VZNIKU MIMORIADNEJ UDALOSTI

Prevziať správu o hrozbe vzniku mimoriadnej udalostiVÝSTRAHA 3. Stupňa + meteorologické predpovede SHMU. Zodpovedný: starosta obce

2. VAROVANIE A VYROZUMENIE OBYVATEĽSTVA,VYROZUMENIE DAĽŠÍCH SUBJEKTOV

Varovanie obyvateľstva prostriedkami varovania signálom "VŠEOBECNÉ OHROZENIE" (kolísavý tón sirény v dĺžke 2-och minút). (ak nie funkčná, použiť v obci iný prostriedok varovania). Zodpovedný: starosta obce a poverený člen Krízového štábu obce

Odvysielať prostredníctvom rozhlasu (inak) pripravenú informáciu pre obyvateľstvo s doplnením podľa situácie . Zodpovedný: starosta obce  a poverený člen KŠ

- Plán varovania a vyrozumenia - informácií , ( poverení členovia KŠ kontaktné osoby) 

Vyrozumenie školských zariadení, objektov a organizácii v správnom obvode obce podľa stanovených prehľadov . Plán ochrany obyvateľstva obce časť - varovanie, vyrozumenie a informačný systém obce.

Zodpovedný: starosta obce  a poverený člen KŠ, poverení členovia KŠ + kontaktné osoby

O vyhlásení mimoriadnej situácie neodkladne informovať koordinačné stredisko tiesňového volania integrovaného záchranného systému + Okresný úrad. 

Zodpovedný: starosta obce a poverený člen Krízového štábu obce + zamestnanec v služobnej pohotovosti, č. tel. ......

Doplniť na vlastné podmienky - odporúčanie - návrh - postup -

3. ZVOLANIE KRÍZOVÉHO ŠTÁBU / ZABEZPEČENIE PRACOVISKA KÍZOVÉHO ŠTÁBU

Podľa rozhodnutia starostu obce zvolať krízový štáb obce, príp. vybraných členov k posúdeniu situácie - Aktivácia KŠO.

Zodpovedný: starosta obce  a poverený člen Krízového štábu obce . Zhodnotiť situáciu a rozdeliť
úlohy. Spracovať záznam zo zasadnutia krízového štábu obce - poverený člen KŠ .Doplniť
na vlastné podmienky - odporúčanie - návrh - postup -

4. RIADENIE ZÁCHRANNÝCH PRÁC

Postupovať v zmysle "Operačného plánu zimnej údržby obce" Zodpovedný: starosta
obce a poverení členovia Krízového štábu obce .

Vydať "Príkaz na vykonanie záchranných prác." Odporúčanie - návrh - postup - " Dokumentácia plánu
ochrany obyvateľstva obce - časť príkazy starostu obce .

Zodpovedný: starosta obce a poverený člen Krízového štábu obce .Podľa § 2 ods. 4 Vyhlášky MV 523/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov

Vydať "Príkaz na uvedenie síl a prostriedkov do pohotovosti ""
Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce - časť príkazy starostu obce . Podľa
Vyhlášky § 2 ods. 3 V MV 523/2006 Z. z.

Vydať "Príkaz na vytvorenie podmienok  na prežitie ohrozeného alebo postihnutého obyvateľstva."

" Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce - časť príkazy starostu obce .

Zodpovedný: starosta obce a poverení členovia Krízového štábu obce .

Vydať "Príkaz na osobné úkony." odporúčanie - návrh - postup - Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce - časť príkazy starostu obce . Podľa Vyhlášky MV 523/2006 Z. z. s doplnením
podľa situácie a Zákona NR SR o civilnej ohrane obyvateľstva č.42/1994, § 21, 23, ods. 3,

Zodpovedný: starosta obce  a poverení členovia Krízového štábu obce

Vydať "Príkaz na vecné plnenie." Dokumentácia plánu ochrany obyvateľstva obce
- časť príkazy starostu obce . Podľa Vyhlášky MV 523/2006 Z. z. s doplnením
podľa situácie a Zákona NR SR o civilnej ohrane obyvateľstva č.42/1994, § 21, 23, ods. 3,

Zodpovedný: starosta obce a poverení členovia Krízového štábu obce

5. OSTATNÉ OPATRENIA

Predkladať okresnému úradu pravidelné hlásenia o "Stave a priebehu záchranných prác" so stavom k 06.00 hod. a k 18.00 hod. , §6 ods. 1, Vyhlášky MV SR č.388/2006

Spolupracovať so záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému. Spolupracovať s nasadenými príslušníkmi ozbrojených síl SR v rámci vojenskej výpomoci.

Zodpovedný: Veliteľ zásahu starosta obce a poverení členovia Krízového štábu obce , veliteľ
zásahu , veliteľ jednotky .

Zabezpečiť núdzové ubytovanie a núdzové stravovanie postihnutým a bezprístrešným v obci.

Zodpovední : starosta obce a poverení členovia Krízového štábu obce , vedúci organizácií ,§ 5 ods. 4 zákona NR SR č. 369/1990 Zb.

Zabezpečiť pomoc imobilným občanom, školským, sociálnym a zdravotníckym zariadeniam

Verejne upozorňovať občanov o zákaze parkovania motorových vozidiel na vyčistených plochách otoční autobusov a pri krajniciach ciest, aby netvorili prekážku pri odstraňovaní snehu z vozoviek

Zodpovední :starosta obce a poverení členovia Krízového štábu obce poverené osoby, vedúci
školských , sociálnych a zdravotníckych zariadení + poverené osoby + prepravcovia.
(Doplniť na vlastné podmienky - odporúčanie - návrh - postup -

6. NÁSLEDNÉ OPATRENIA

Vydať "Príkaz na skončenie prác na ohrozenom území alebo na území postihnutom mimoriadnou udalosťou."  odporúčanie - návrh - postup -

Zodpovední : starosta obce a poverení členovia Krízového štábu

Vydať "Príkaz na odvolanie subjektov podieľajúcich sa na záchranných prácach."

Zodpovední : starosta obce a poverení členovia Krízového štábu       

Odvolať: MIMORIADNU SITUÁCIU odporúčanie - návrh - postup -

Zodpovední : starosta obce a poverení členovia Krízového štábu +

S prevádzkovateľmi inžinierskych sietí (voda, plyn,elektrina, kanalizácia ) na území obce vykonať kontrolu funkčnosti zariadení,

Zodpovední : starosta obce a poverení členovia Krízového štábu, + prevádzkovatelia sietí       

Vyhodnotiť náklady na záchranné práce. Predložiť okresnému úradu do 30
dní od odvolania mimoriadnej situácie. pokyn č. IZCO-48-44/2012

POZNÁMKY